stefany

„Cap je nebezpečný spredu, kôň zozadu a blázon zo všetkých strán“. Staré židovské príslovie mi napadlo pri pohľade na valec z Malého Ríma, ktorý sa s hrmotom rozbehol  éterom krížom cez Slovensko. Víchrica, ktorá zničila v novembri 2004 tatranské lesy na rozlohe 12 600 ha bola len slabým vánkom oproti erupcii hnevu, nenávisti a zúrivosti, ktorú predviedol jeden z troch nových najvyšších ústavných činiteľov Slovenskej republiky. Šírenie poplašnej správy aj nenávisti sú trestnými činmi. Všimnúť si ich a riešiť by ich mali orgány činné trestnom konaní alebo Ústavný súd SR. Vyjadriť by sa však k neprístojnému verejnému vystupovaniu mohli (ba aj mali) tak hlava štátu, ako i predseda najvyššieho zákonodarného zboru. No asi budú ticho a radšej to prejdú mlčaním… Veď kto by už chcel zbytočne riskovať? Prezidentke Zuzane Čaputovej s ním stačili sobotné chvíle v Grasalkovičom paláci počas menovania novej vlády. Preto sa s RTVS  dohodla vstúpiť do nedeľnej relácie „O 5 minút 12“ radšej iba telemostom. „Diskutovať“ tak s ním musel v štúdiu  len samotný Boris Kollár. Vlastne to ani nebola diskusia. Moderátora verejnoprávnej televízie Makaru nebolo spoza dolnej časti premiérového chrbta vôbec vidieť. Takže nemohol otázkami či námietkami zastupovať občanov Slovenska. Som presvedčený, že ani nechcel. A nemohol preto zastúpiť ani neprítomných politikov, na ktorých Igor Matovič brýzgal, púšťal hrôzu, chrlil jed a síru. Kollárovi sa roztriasol hlas od stresu a takticky pozmenil rétoriku oproti zmierlivejšiemu vystupovaniu chvíľu predtým v TA3. Diskusie a pluralita na Slovensku umreli. Éter ohlušilo ticho mlčiacich novinárov, ktorí sa tak razantne a nahlas dovolávali od roku 1993 diskusii premiérov. Vždy vtedy, ak si do štúdia sadol sám Mečiar, Dzurinda či Fico bez „oponenta“. Matovič to uzákonil bez akejkoľvek legislatívnej úpravy. Nástup totality? Uvidíme. Nebudem Matovičovi písať a posielať otvorené listy ako Rasťo Piško z Horného Výplachu. Nevychovanému premiérovi len odkazujem, že pravda sa vždy vyjaví. Pripomeniem aktuálny príklad osudovej otočky.

Celá pražská kaviareň, väčšina českých hercov a honorármi podkúpených aktérov šoubiznisu, mainstreamové médiá – vrátane verejnoprávnej televízie –  viedli roky nenávistnú kampaň proti ich prezidentovi Zemanovi. Hejtovali ho, vysmievali sa mu kde sa len dalo, kameňovali a mediálne lynčovali za jeho nezávislé názory. Aj za priateľské a štátnické postoje k Číne. No a dnes? Kdeže by dnes bolo celé Česko – v súčasnej koronavírusovej epidémii, nebyť nadštandardných vzťahov Zemana k najľudnatejšej krajine sveta?  „Poslali sme sedem lietadiel Travel Service do Číny. A k dispozícii je aj lietadlo Ruslan, veľkokapacitné lietadlo, ktoré túto pomoc bude zabezpečovať v budúcnosti,“ povedal pred pár dňami prezident Českej republiky Miloš Zeman vo svojom televíznom príhovore k národu. Časť z tej pomoci Číny sa už dostala i na Slovensko. Lebo aj vláda Petra Pellegriniho prejavila ústretovosť a dovolila v Bratislave pristáť čínskemu lietadlo aby v čase ich potreby vyzdvihli a odviezli komerčnú zásielku so zdravotníckymi potrebami a materiálom. Dnes priamo zo zakrytých úst Matoviča zaznelo nehorázne chvastúnske tvrdenie, že koordináciu prevozu respirátorov, rúšok, ochranných odevov a ďalších potrebných súčastí boja proti ochoreniu COVID-19 zabezpečil s českým vicepremiérom a ministrom vnútra on. „Ešte minulý týždeň som sa dohodol s pánom Hamáčkom, že môžeme využívať tento ich letecký most z Číny“… Vzápätí sekera obyčajných na verejnom popravisku dopadla na hlavu riaditeľa Úradu správy štátnych hmotných rezerv Kajetána Kičuru. Počas prepadu v jeho kancelárií aj v prázdnom sklade premiér vytiahol účelový údaj, že: „prvý raz zasadol Krízový štáb až 27. februára 2020. Teda dva dni pred voľbami, keď  Smeráci ukončili predvolebnú kampaň. Pritom už dávno, od januára bolo jasné že hrozí koronavírus. Ale oni nič nerobili, nič nezabezpečili okrem rýchlotestov za 6 milión eur“. Z medializovaných informácií po zasadnutí krízového štábu však verejnosť počula, že Slovensko má k dispozícii milión rúšok a 100 tisíc rýchlotestov. Navyše bývalá vláda objednala už pred časom 30 milión rúšok a ďalších ochranných pomôcok proti nákaze. Postupne sa naskladňovali respirátory s filtrom FFP2 a FFP3, nakúpili prístroje na pľúcnu ventiláciu, sady na diagnostiku ochorenia COVID-19. Vyplýva to z materiálu, ktorý Pellegriniho vláda schválila na mimoriadnom rokovaní. Ohlásila vtedy zámer nakúpiť aj ďalšie jednorazové ochranné obleky, návleky na obuv, ochranné okuliare, vrece na biologický odpad i jednorazové plášte a ďalšie testovacie sady.

Čísla obetí na ochorenie COVID-19 vo svete, ktorých je celkovo 13 000 ale svedčia o účinnosti prijatých razantných opatrení na Slovensku najlepšie: v Číne choroba zabila 3237 ľudí, v Taliansku už 5 000 ľudí, vo Francúzsku 254, vo Veľkej Británii 104, v Nemecku vyše 100, v Rakúsku 8 mŕtvych, atď. Necítim potrebu ani nechcem nikoho obhajovať, no fakty sú fakty. Šíriť teraz paniku, zasievať pochybnosti a rozvracať disciplínu obyvateľstva, je zločinom.

Zaujímavé, ak sa teda podľa zúriaceho Matoviča vedelo o neodvratnej hrozbe, prečo prezidentka Čaputová i on sám, spolu ostatnými lídrami vtedajších opozičných strán buntošili a zvolávali cez naše hranice voliť zahraničných Slovákov? Práve oni podľa mňa takto vystavili domáce obyvateľstvo zvýšenému riziku nákazy. Preto chce Matovič teraz šialene rýchlo testovať. Lebo vie, že množstvo verných je už teraz tu – doma, medzi nami. A nie všetci sú v karanténe v štátnych zariadeniach pod dohľadom odborníkov. Tieto výroky Igora Matoviča si treba zapamätať! Myslím, že mu zaň čoskoro udelia medzinárodnú cenu marketingovej propagandy: „Goebbelsovu konskú nohu“. Naznačuje to nadšenie slovenského mainstreamu rozplývajúceho sa nad tým, že fotografiu nového slovenského premiéra Igora Matoviča s prezidentkou Zuzanou Čaputovou v rúškach hneď po jeho menovaní do vládnej funkcie uverejnili na titulke spravodajského média BBC. Nuž čo, pre niekoho je s prepáčením aj prd do vody udalosťou! Matovičova dotácia už plní úlohu. Za 10 milión dolárov budú takýto „investigatívci“ hľadať čriepky, sklíčka, pliešky aj kamienky do mozaiky, z ktorých  stvoria obraz najlepšieho premiéra najlepšej vlády, akú kedy Slovensko malo… Každý, kto dával v škole pozor, už vie kam to bude smerovať. Ak nedochvíľny a zábudlivý trnavský táraj klame už v prvých hodinách štátnej služby, ťažko očakávať iné, ako nebezpečné smerovanie tejto pracovnej metódy. Oscar Wilde mal naporúdzi pre podobné prípady dobrú radu.

„Kto má tak málo fantázie, že svoje lži musí opierať o dôkazy, mal by radšej rovno hovoriť pravdu.“