Predvolebný „šrumec“ aj povolebné nadšenie utíchli. Na Slovensku sa však dejú nevídané veci okolo menovania novej vlády, okolo koronavírusu, objavili sa spochybnenia volieb aj volania po ich opakovaní. Viacerých vraj prekvapilo, že volebný deň úplne vygumoval v médiách tému Kočner a jeho Threema. Mne to len potvrdilo pocit o pôvodnom zámere zhodiť vládnu koalíciu. No úplne by sme nemali zamiesť pod koberec všetky témy, ktoré tu za posledné 2 roky vo verejnom priestore poletovali. Prezidentka Zuzana Čaputová už 5. marca 2020 jednu vyriešila. Radu Európy informovala listom, že Slovenská republika sa nestane zmluvnou stranou Istanbulského dohovoru. V zahraničnej politike ostávajú ešte otvorené dve diskutované otázky. Prvou je jasné stanovisko k rozmiestneniu amerických vojenských základní NATO na Sliači a na Záhorí. Zdanlivo jednoduchá odpoveď, veď už v marci 2019 sám bývalý americký veľvyslanec Adam Sterling odmietol špekulácie, že by USA mali záujem na území Slovenska postaviť vojenskú základňu či posielať sem vojakov. Ak to potvrdila i nová veľvyslankyňa Spojených štátov na Slovensku Bridget Brinková 20.augusta 2019 počas nástupnej návštevy u šéfa slovenskej diplomacie Miroslava Lajčáka a následne v Grasalkovičovom paláci, pri odovzdaní poverovacích listín do rúk slovenskej prezidentky Zuzany Čaputovej, očakávam k tomu jasný odmietavý postoj i celej novej politickej reprezentácie našej republiky. A tou druhou otázkou je potvrdenie nemenného postoja Slovenska k prerozdeľovaniu migrantov. Oceňujem postoj českého prezidenta Miloša Zemana v rozhovore pre denník Pravda k hodnoteniu situácie. „Považujem to nielen za veľkú chybu, ale aj za tragickú chybu, ktorá sa dá ťažko odčiniť. Dostať z Nemecka preč zhruba milión moslimských migrantov je zjavne nadľudská úloha. Keď som sa rozprával s kancelárkou Merkelovou, hovoril som jej, že keď si niekto pozve na obed hostí, tak ich nepošle, aby sa najedli u susedov.“
Zvlášť citlivými budú vnútropolitické témy. Zdá sa, že prioritu bude musieť nová vláda venovať (prekvapivo!) najzávažnejším sociálnym otázkam, keďže to lídri víťazných politických subjektov deklarovali vo volebných programoch a verejne v predvolebných diskusiách. Lebo pre pravicovú a konzervatívnu vládu sa základom jej mandátu od ľudí stala – paradoxne – výstavba lacných nájomných bytov, sociálne opatrenia zlepšujúce postavenie dôchodcov i mladých rodín s deťmi. Skôr ako sa vládni milionári do toho úprimne a s plnou vervou pustia, skôr ako začnú zatvárať doterajších predstaviteľov štátu, mali by si zasadnúť spolu k okrúhlemu stolu. Ale s čistým obrusom. Lebo po prvých vystúpeniach Matoviča, Kollára, Sulíka aj Kisku je ten povolebný už dosť oprskaný. Od ich vzájomných narážok a invektív. Bude sa treba chlapsky a zodpovedne hneď – ešte pred menovaním vlády – postaviť k verejným obvineniam a políciou prešetrovaným podozreniam. Jeden z denníkov priniesol zaujímavú anketu o budúcnosti exprezidenta, šéfa strany Za ľudí Andreja Kisku. Čitateľov sa pýtali, aký post by mal zastávať? Výsledok je takýto: mimo politiky 78,6%, mimo vlády aj parlamentu 9,8%, má byť členom vlády 4,4%, radovým poslancom 4,0%, vo funkcii v parlamente ho vidí len 3,2 % opýtaných. Kiska si je toho vedomý, rovnako aj najslabšieho postavenia a vplyvu v novo sa formujúcej štátnej moci. Preto zdržiaval, preto váhal, kvôli tomu sa vymedzoval voči Borisovi Kollárovi. V dnešnej Európe ani vo svete nič výnimočné, ak by bol úradujúci predseda vlády, predseda parlamentu či ministrom trestne stíhaným. Spomeňme len premiéra Babiša v susednej Českej republike, Netanyahua v Izraeli, obvinenie a pokus o odvolanie amerického prezidenta Trumpa. No v každom prípade trvanie na poslaneckej či ministerskej „papalášskej nedotknuteľnosti“ by vrhalo na politikov, deklarujúcich sa ako poslov zmeny a spoločenskej očisty, zlé svetlo i pochybnosti. Strana Za ľudí sa preto javila ako guľa priviazaná reťazou na nohe novej vládnej administratívy. Jedenásť členný poslanecký klub pripomína vidiecky futbalový mančaft, ktorý pri chorobe či služobnej ceste ktoréhokoľvek hráča, spôsobí problémy pri hlasovaní s ústavnou väčšinou. Politológovia ukladali na misku váh i Kiskovo ego, ktoré môže klub poslancov ukrývajúci sa Za ľudí priviesť k osudu Procházkovej strany Sieť. Z tohto všetkého ochorelo Kiskovo srdce. Grimasy sa naučíš, hry sa dajú predvádzať kadejaké, no vlastný organizmus neoklameš … Kiska sa vzdal svojho poslaneckého mandátu, rozhodol sa cúvať do nenávratna i do zabudnutia. Oceňujem ako jedno z mála dobrých rozhodnutí popradského anjela.
Víťaz parlamentných volieb a designovaný premiér Igor Matovič predstavil menovite celý svoj kabinet na brífingu až v stredu 18.marca 2020. Tesne, no predsa len ešte pred ustanovujúcou schôdzou NR SR a prevzatím dekrétov od prezidentky. Pôvodne predložené návrhy kandidátov boli početné a menili sa. Niekto ich starostlivo prekádroval a netransparentne preveril. Snáď aj s výpismi z registra trestov, zo zdravotnej kartotéky (a nemyslím len na psychiatrické diagnózy) a najmä z pohľadu bezpečnostných previerok. Veď vláda, ktorá získala mandát na základe odhodlania boja s mafiou, nemôže mať priamo v rozhodujúcich kreslách podozrivých, obvinených, pošramotených! Preto bude mimoriadne zaujímavé sledovať, či prezidentka Čaputová vymenuje v sobotu 21.marca 2020 všetkých členov Matovičovej vlády – vrátane Richarda Sulíka – diskvalifikovaného videami zo spoločných raňajok s Mariánom Kočnerom a zákulisným, korupčným ovplyvňovaním voľby generálneho prokurátora Dobroslava Trnku vo februári 2004. Štefan Harabin správne poukazuje na precedens prezidenta Kisku, keď odmietol Pellegrinim navrhovaného Jozefa Ráža ml. vymenovať namiesto Kaliňáka za ministra vnútra.
Tridsať dňové obdobie písania a zostavovania programového vyhlásenia vlády, pred jeho predložením do parlamentu, odhalí v zložitej koronavírusovej situácii veľmi rýchlo i mnoho o skutočných hodnotách, cieľoch, spôsoboch vládnutia novej vládnej štvorkoalície. Najviac však o schopnostiach. Slová a činy sú odlišné hodnoty. Začína sa nová epizóda v histórii Slovenskej republiky. Žiaľ, my nie sme jej tvorcami, iba lacným komparzom a zvedavými divákmi v hľadisku. Herci študujú svoje role, no autor jednoaktovky ani režisér hry už pri záverečnej opone v divadle možno už ani nebudú. Také sú ale pravidlá politického šoubiznisu.
Kočner a teda najmä tá jeho preslávená ...
kuciakovský míľnik bol završený ...
už voľby / aj vďaka Kočnerovi/ vyhrala ...
Blog ma zaujal a páčil sa mi. + ...
Celá debata | RSS tejto debaty